Sem, tam ta známa otázka, otázok: Prečo?
Už dlhšie sa snažím život vnímať z iného pohľadu, ale sem tam nechápem, ktorý je ten správny. Ako napríklad: po desiatich rokoch sme sa s manželom dostali na dovolenku bez detí. Prekonala som strach a výčitky, že nechávame deti samé, no nebudem klamať, bolo ich viac a dovolenku som si začala vychutnávať asi predposledný deň. Práve v ten, kedy som pri slovách mojej obľúbenej piesne, otočila ruky k oceánu a vyškierala do slnka. Frajerka so slúchatkami v ušiach, po kolená v oceáne. To bol pocit. A v tom, prišla jedna vlna. Na prvý pohľad, by som spozornela, keby som sa na ňu aspoň pozrela. Vlna ma zaliala, urobila som pár kotrmelcov, piesok všade. Slúchadlá v prdeli. A po pár sekundách, keď sa mi podarilo vynoriť, som sa stretla s nechápavým pohľadom neznámej ženy.
A čo ja? Akoby nič, som vypľula slanú vodu, napravila plavky a s poraneným kolenom som elegantne vykročila z oceánu. V ten deň som chodila, teda krivkala po pláži a hľadala drahé slúchatká. Namiesto nich som našla dvojo slnečných okuliarov, ani jedny mi nesadli, ale mužovi boli ako uliate. Snažila som sa pochopiť prečo? Nakoniec som usúdila, treba myslieť pozitívne. Prežila som. Oceán mi dal priúčku, ale aspoň niečo mi vrátil a som pekne opálená.
Druhé prečo ma máta posledné dni. Muž si v nedeľu zlomil nohu. V pondelok som sa náhlila po deťi a popri tom som sa šmykla a vybehlo mi zranené koleno z oceánu a ako darček ma do rána seklo, tak som sa nevedela ani pohnúť. Večer som si išla umyť zuby. A uvažujem prečo? Vypľula som ružovú pastu do umývadla a neuveríte, keď som sa na pastu pozrela bolo z nej krásne ružové srdiečko. Náhoda? Prečo?
Po rannej káve prekvapenie v šálke viď foto. Ďakujem.❤️