Často vnímam len pevné body, fakty, čísla a hlavne čas. Čas vstávať, čas ísť do roboty, čas ísť po deti a vytúžená večerná hodina. Niekedy nestiham spomaliť, niekedy pokračujem s líčením včerajšieho rána.
Niekedy nás však sám život spomalí. Kiežby to niekedy, prichádzalo v sprievode len dobrej správy.
Niekedy počujem hudbu prírody, zavriem oči a celým telom sa nadýchnem. Zaujímavé, bežne si ani neuvedomujem, že dýcham. Niekedy vnímam tmu ako prikrývku, nie ako nepriateľa pracovného času. Niekedy milujem slnko ako extra kofeín na celý deň, nielen ako video sprievod otravného budíka.
Niekedy som to len ja.
Ja. Len dievča a nádherný svet okolo mňa.

Trošku inej tvorby z mojho niekedy.