Nik vás na rodičovstvo nepripraví

Do dnes si pamätám, keď mi moja babička po pôrode môjho syna povedala: „Neboj sa, keď ho uvidíš na všetku bolesť zabudneš.“ Tak to určite. Aby som vás dostala do obrazu: Môj manžel do dnes hrdo tvrdí, že sme sa dostali na rekordnú nástenku v nemocnici, vo veľkosti narodených detí. Však porodiť 5kg dieťa s 62cm, je len tak, nie? O tom, že si museli sestričky robiť starosti počas pôrodu aj o neho radšej mlčí.
Rodičovstvo, tak to je teda vysoká škola všetkých škôl. Mami, oci, máte môj obdiv.
Náš najstarší si z nás urobil bábky od začiatku. A my neznalí rodičia sme mu na to skočili. Ešte dnes určite v spánku natriasam jednou rukou kočík a keď stojím tak sa hojdám pekne zo strany na stranu.
Myslela som si, že druhé dieťa už zvládneme v pohode. Však to najhoršie sme mali za sebou. Jasne! Dostali sme ešte väčší darček. Ako trojročný zvládol, manželovi nabúrať auto.
Milujem svoje deti. Ale v rodičovstve platí len jedna pravda. Nik, naozaj nik vás na rodičovstvo nepripraví. Od prvého stresu prečo to dieťa plače sme sa úspešne dopracovali do školou povinného veku. Ďakujem, že tam zhora zariadili rovnováhu, medzi mojimi deťmi. Pri jednom ani neviem, čo v škole má za predmety, je samostatný a nepotrebuje sa učiť. A náš darček číslo dva, tak tomu sme sa stali, spolužiakmi. Prvú triedu som celkom zvládla. Písanie čiar mi ešte išlo aj spočítať 2+2. No, ale tretia trieda mi už robí mierne problémy. Som zvedavá, či prejdem základnú školu po druhý krát.
V súčasnosti sa desíme hlavne jedného dňa. Rodičovské združenie. Tak to je udalosť roka. Najprv medzi mnou a manželom prebehne hádka, kto je na rade a potom, ten jeden z nás nešťastník ide do školskej triedy a cíti sa zrazu ako prváčik. Hlava dole, len nech si ma triedna nevšimne, lebo sa to začne. No, čo máme dvoch chlapcov. Viete si to predstaviť. Ja tvrdím, kto nemá chlapca, nevie, čo je to pravé, šialené rodičovstvo.
Do pamäti sa mi vryli dve poznámky. Jedna z nich bola: Váš syn híkal na hodine. Vysvetlenie syna: „Mami, ale ja som musel, lebo zo strechy zhadzovali tehly.“
A druhá poznámka mladšieho syna. Cez hodinu robil kotrmelce. Snažte sa tváriť vážne a dohovoriť dieťaťu, že to sa na hodine nerobí.
Myslím, že jedno platí v každom veku. To úžasné ticho a kľud, keď večer zaspia v bezpečí svojej posteli.